Úryvok z románu Chrám skazy

„Môžem?“ vyrušil ho zo zadumania muž stredných rokov, s riedkou šticou vlasov a vpadnutými lícami. Oči mu plávali, mal dlhé, žlté nechty a pôsobil dojmom človeka, ktorý sa stratil a nevie sa nájsť.
„Hej,“ povedal.
Chlapík sa usmial. Chrup nemal v bohvieakom stave a jeho chudosť a farba boli takmer chorobné.
Ten má čosi s pečeňou alebo so žalúdkom, pomyslel si nevdojak Lauko.
„Psie počasie,“ začal muž.
„Psie...“
„V takomto počasí som v pazúroch depresie,“ mužovi bolo do reči, Lauko sa tŕpne prispôsoboval. Čosi o pazúroch už kdesi počul.
„Zima sa besnie, nechce sa jej...“ povedal Lauko.
„Cestujem za posledné... Ste z mesta?“ povedal muž.
„Hej.“
„Ja som tiež z mesta. Oženil som sa a dostal tam byt. Bolo to strašne dávno,“ pokračoval. „Teraz mi žena ušla a s ňou ušiel aj môj syn a dcéra žije kdesi v Turecku a serie na otca. Celý svet serie na človeka,“ neprestával, tým človekom myslel seba. „Za toho svätého nemôžem natrafiť na dajakú robotu!“ „Roboty je v tomto štáte habadej...“
„Drísty! Nám je lepšie všetko dovážať a fabriky zatvárať. Mám elektrotechnickú priemyslovku, som hudobník a nič. Rozpredávam čo sa dá a z toho žijem...“
„Nie je to jednoduché...“
„Kde bývate?“
Lauko mu povedal, kde býva.
„To sme susedia, bývam cez ulicu,“ povedal muž.
Že som ťa, človeče, ešte nevidel, pomyslel si Lauko.
„Zaujímavé...“
Dva veľké komíny im dali najavo, že vchádzajú do mesta. To si už tykali. Muž žijúci v pazúroch depresie sa z ničoho nič usmial.
„Tomáš, požičaj mi dve stovky,“ povedal úplne samozrejme. „O tri dni sa stretneme v pivárni a máš ich späť!“
„Nemám peniaze na rozdávanie...“
„Neser sa, vrátim...“
Lauko mal v sebe toľko dobrej vôle, že mužovi peniaze požičal.
„O tri, hej?“ povedal.
„Mám vo výhľade kšeft... bohovský! Kamoš mi ho dohodil. Predávam niekoľko pozemkov za dva a pol milióna. Nejaké percentá z toho dostanem...“
„To je dobre...“
„Pôjdem... o tri dni...“
„O tri...“
Muž sa ponáhľal.
Kurva, prečo ja vždy niekomu naletím?! Za dobrotu na žobrotu, pomyslel si Lauko.
Nemal sa kam ponáhľať. Iba ak by utekal a dobehnúc, hneď zasadol k počítaču a začal písať.
Policajti odprevádzali zo staničnej budovy žobráka hrajúceho slepého a chromého. Čerta starého mu bolo! Známa firma. Nie pre ľudí, ktorí ho stretli prvýkrát. Pred rokmi tvrdil, že ako prvý žobrák v demokratickej spoločnosti zarobí do roka milión.
Celkom dobrý námet, musím sa ho opýtať, či zarobil ten milión, pomyslel si a rozhodol sa zájsť niekde, kde bude teplo, ticho a pokoj a niečo si vypije. Prebral niektoré možnosti a nakoniec sa rozhodol pre Alfu. Malá, útulná kaviareň pre lepšiu spoločnosť. Bol tam dva, či trikrát vždy s niekým, kto ochotne dával informácie a zakaždým sa z neho stal dobre informovaný zdroj z kruhov blízkych vláde, ktorý nechce byť menovaný. Nech už bolo akokoľvek, informácie za to stáli.
Rozfúkaný a uzimený vošiel do podniku.
Nádherná tíš a nádherné teplo.
V duchu prepočítal peniaze v peňaženke. Odrátal dve stovky.
„Želáte si?“
Mladé, dlhonohé žieňa s veľkými očami, oblečené akoby bolo najhorúcejšie leto, zavrtelo zadkom a dala najavo, že jej prsia sú skutočné a nohy naozaj také dlhé a krásne.
„Najprv horúci čaj... Ešte robíte aj bylinkový?“
„Ešte...“
„Dobre. Môžu byť akékoľvek a potom si dám niečo ostrejšie...“
Podala mu nápojový lístok.
Neodolal pohľadu na dievčinu od chrbta.
Doparoma, kde sa len tá nádhera rodí! Niet nad naše Slovenky, pomyslel si a odtrhol oči od vzďaľujúcej sa ženy a roztvoril nápojový lístok. Kdeže sú časy, keď pol deci stálo osem korún, vzdychol si.
Pil čaj a objednal si martini.
Po štvrťhodine dostal chuť na pivo v plechovkách. Dovážali ich z Čiech. Váhal, ale nakoniec neodolal pokušeniu.
„Teraz si dám dve pivá,“ povedal a dievčina pokrútila začudovane hlavou. „Dostal som chuť,“ dodal zbytočne.
V Alfe nechal tri stovky, ale neľutoval. Dobre sa mu sedelo, dobre premýšľalo, mal dobrý výhľad a nádherné ženy ho mierne vzrušovali. Boli tam tri. Hostí vari tucet. Ešte nie je čas točenia veľkých peňazí, pomyslel si. Zo skúsenosti vedel, že najväčší obrat v Alfe je po siedmej hodine večer.

mail: frantisekpiljar11@gmail.com
mobil : 0907 186 100

Moje knihy s venovaním a autogramom nekúpite v žiadnom kníhkupectve.
Môžete si zakúpiť knihy na dobierku. Cena je 10,00€/ks + poštovné.